Dňa 9.9.2017 sa uskutočnila tradičná akcia, turistický diaľkový pochod (50, 25 alebo 15 km) okolím Žiliny.
Pochodu sa zúčastilo približne 85 turistov, ktorí sa rozdelili na jednotlivé varianty pochodu. Hojná bola aj účasť bicyklovej sekcie, ktorej účastníci spravili pekný okruh popod Malú Fatru a cez Kysuckú vrchovinu sa vrátili späť do Žiliny.
Veľká vďaka patrí zúčastneným turistom a cyklistom, organizátorom, Mestu Žilina a sponzorom, bez ktorých by sa akcia nemohla uskutočniť.
Fotografie z akcie si môžete pozrieť v galérii Google Photos alebo v galérii Vojta Kasanického.
Igor Košnár
Správa z 50km pochodu od Mariána Magdolena:
„Po minuloročnej absencii som sa tento rok znova rozhodol zúčastniť pochodu. Počasie tentokrát praje, už skoro ráno je slnečno, teplo a vypadá to na pekný deň v krásnom prostredí. Ide so mnou aj kamarátka Lenka, pre ktorú je to prvý oficiálny diaľkový pochod. Začíname o 7mej ráno z Hlinkovho námestia a po registrácii vyrážame na trasu plní energie a očakávaní. Trasu, poznám, už som ju absolvoval tri krát a keďže nie sú na nej takmer žiadne zmeny bez zaváhania sa púšťame do prvého kopca nad Budatínom. Stanovil som pre Lenku (ale aj pre mňa) ambiciózny plán – doraziť do cieľa za 7hodín. Začíname zľahka, do kopca cupitáme pohodovým tempom a prvý krát zisťujem, že budem musieť trochu spomaliť, aby som Lenke nezmizol z dohľadu. Míňame vrchol Dubňa a bežíme cez Zástranie k prvej kontrole, ktorá na náš smútok je v ešte zatvorenej krčme. Na pivko si budeme musieť počkať a dať si ho až na spiatočnej ceste.Tesne pred kontrolou obiehame aj troch účastníkov, ktorí na cestu vyrazili pred nami. Dvaja idú turisticky (plánujú si trasu poctivo odkráčať) a jeden chalanisko pobieha za nami ale na kontrole nás obieha a vyráža pred nás. My volíme zlatú strednú cestu „hore môžeš, dole musíš“ (bežať, pozn.: autora :). Moc sa nezdržujeme, rýchlo zhltneme jeden chlebík s masťou a cibuľou (kráľovské jedlo diaľkových pochodov !) a už svižnejším tempom vyrážame k druhej kontrole v Dolnom Vadičove. Od družstva v Zástraní sa takmer celá cesta až späť do tohto bodu vinie rovnako ako Snežnický cyklomaratón, ktorý sa koná v rovnaký deň. Budeme si musieť dávať pozor aby nás pelotón nevytlačil z cesty. Zbeh do Vadičova je trochu zarastený a rozrytý lesníkmi, ťažiacimi drevo a tak volíme malinkú obchádzku a ideme zvážnicou, ktorá nám pomáha tento zlý úsek obísť. Na druhej kontrole, rýchlo orážame kontrolnú kartu a pokračujeme bez prestávky ďalej, veď predchádzajúca kontrola bola len necelú hodinku dozadu. Začína traverz popod Ľadonhoru a výhľady na panorámy Kysuckej vrchoviny. S výhľadmi poháňam Lenku, aby menej fotila a viac pobehávala a za necelú hodinku sme na predposlednej kontrole pri lyžiarskom stredisku. Dávame si kratučkú pauzu, zjeme horalku a púšťame sa s dobrým medzičasom (18,9km; 2:45hod) do najdhšieho úseku medzi kontrolami. Dlhé tiahle stúpanie nás lesnou cestou dostane až na Zlieň, taký nevýrazný kopček bez výhľadov a odtiaľ po krátkom blatovom úseku sa ťaháme po červenej značke až po sedlo Žiarce. Po ceste v lese míňame viacero jeleňov a srniek a užívame si výhľady aj na Malú Fatru. Ide sa perfektne, prvý krát na trase nie je blato, ale pár krát je turistické značenie mätúce alebo chýbajúce a tak musím pár krát spomínať a rozmýšľať kadiaľ tá trasa vlastne vedie. Všetko ide dobre, ale pred sedlom Žiarce, Lenka začína štrajkovať a spomaľovať. Tak sa ju snažím motivovať otvorenou krčmou v Zástraní, kde si môžeme chvíľu oddýchnuť a dať si vytúžené a zaslúžené pivko. Zatiaľ sa nám vyhýbajú aj cyklisti, ale miestami sa už radšej v prudších klesaniach obzerám, či náhodou cez nás niekto nepreletí. Všetko je ale v poriadku, dnes sme rýchly a prvých cyklistov stretávame až za kaplnkou nad Kotrčinou Lúčkou, kde nás potešili darčeky (fit tyčinka a tekuté magnézium), ktoré niektorý z cyklistov vytriasol pri zjazde dole. Lenka už smerom do kopca výrazne spomaľuje, dáva to však hrdinsky a od Kučerovky bežíme až do Zástrania. Sedíme na kontrole, osviežili sme sa pivkom a ja som zdlávil ďalšie chleby s masťou a cibuľou a s kopou soli. Stále máme dobrý čas (38km, 5:45hod), ale krátko po vyrazení z kontroly je mi jasné, že Lenku by som musel, buď nechať samú na zvyšku trasy, alebo nestihneme náš cieľ 7hodín. Nevadí to ale a tak ideme už výrazne pomalším tempom cez hrebeň Dubňa. V Žiline sme zakrátko a v cieli si stopujeme čas na krásnych 7hodinách a 10tich minútach. Na prvý pochod veľmi pekné, klobúk dole Lenka ! Nabudúci rok dáme pod 6hod 🙂 Veľká vďaka patrí organizátorom, ale hlavne ľuďom na kontrolách, ktorí obetovali nádherný letný deň a robili podporu pri tejto peknej akcii. Teším sa na budúci ročník. GPS záznam z trasy si môžete pozrieť tu: http://www.movescount.com/moves/move175898607 (Marián Magdolen)“